:::: MENU ::::

Zatiaľ na prvom mieste…

V sobotu 12.januára hostilo námestie pred parlamentom v Budapešti súťažné posádky tretieho ročníka rally Budapešť – Bamako.Keďže sa nám dva predošlé roky podarilo túto súťaž vyhrať, nemohli sme na nej my ani náš Nissan chýbať ani tentokrát. Vyše 150 odvážlivcov sa rozhodlo stráviť 16 dní za volantom áut takmer všetkých značiek a prejsť takmer 9 tisíc kilometrov.

Štartovná ceremónia bola veľkolepá, ale užívali si ju asi najviac tisíce divákov, ktorí sa s nami prišli rozlúčiť. Pretekári už mysleli na niečo úplne iné. Každý z nás sa sústredil na prvú etapu, ktorá viedla do talianskych Benátok, a jej absolvovanie dalo všetkým pocítiť, že tento rok to bude zase o čosi náročnejšie ako vlani. Prvé kilometre nás doviedli do vojenského priestoru vo Veszpréme, kde bolo treba absolvovať niekoľko kontrolných stanovíšť. Vedeli sme, že obhájiť titul bude veľmi náročné a preto sme sa rozhodli bojovať od samého začiatku. Našou malou výhodou bola znalosť spomínaného priestoru, keďže sme v ňom v minulosti absolvovali súťaže Baja Hungaria. Prvý deň sme zvládli aj tak iba čiastočne. Kontrolné body sme síce absolvovali všetky, ale časový limit na dojazd do cieľa etapy sme nestihli. Pochopili sme, tento rok sa asi zabudlo na to, že súťaž nemá byť o rýchlosti, ale o navigácii a ďalšie dni sme tomu museli prispôsobiť. Útechou v tento deň nám však bolo, že limit sa nepodarilo stihnúť asi nikomu a tak body nás a našich konkurentov ostali vyrovnané.

Druhá etapa už tradične viedla do mestečka Meyreuil na francúzskom pobreží. Okrem kontrolných stanovíšť využívaných medzinárodnou hrou Geocaching sme vzhľadom na blízke Monako po minulom roku tušili aj celebritnú úlohu. Samozrejme, ani tento rok nechýbala, a doviedla nás do centra Cannes, kde sme hľadali podľa indícii podpis Chucka Norrisa. Pomotali sme sa aj v kopcoch nad Monakom a našli miesto kontrolného bodu. Tento deň sa nám začalo dariť viac a v cieli etapy sme boli v časovom limite medzi prvými.

Ďalšia etapa vyzerala na začiatku celkom nevinne, ale postupne sa menila na zlý sen. Organizátor sa rozhodol spojiť tri dni do jednej etapy a náš najbližší spoločný cieľ bol až hlboko v strede Maroka. Otázka preplavenia sa na africký kontinent ostala na každom z nás. Aby sme to však nemali také jednoduché a nemysleli si, že budeme mať čas na oddych rozhádzal nám kontrolné body takmer po celom Španielsku. A tak sme sa ráno ocitli na najväčšom námestí v Barcelone, poobede sme liezli na zrúcaninu hradu v Madride a o tretej nadránom sa škriabali na skalnaté útesy nad morom v Almerii. Do úvahy pre nás prichádzali dva trajekty z Almerie do marockého Nadoru. Jeden expresný, ktorý odchádzal skoro ráno a druhý pomalší, ktorý vyrážal až večer a do Afriky sa mal dostať na ďalší deň na svitaní. Pri pohľade do mapy a rozpisu denných check pointov sme však správne zvolili úmornú 24 hodinovú nonstop jazdu Európou a nalodenie sa na prvú loď. Túto alternatívu však stihla z našich konkurentov len hŕstka. Získali sme však veľký náskok pred ostatnými na absolvovanie prvej marockej časti. V jej závere sa nachádzal bonusový bod, ktorý však mohol získať len prvý. Bohužiaľ čím viac sme sa k nemu blížili tým viac sme pociťovali únavu po takmer 48 hodinách za volantom. Naše tempo sme už nutne museli zvoľniť a na miesto prémie sme prišli už ako druhí s 15 minútovou stratou na jedného z našich konkurentov. Večerný kemp sme však stihli v pohode a prvýkrát sme mali možnosť dozvedieť sa priebežné poradie. Na naše veľké prekvapenie, ale aj veľkú radosť naša posádka bola na priebežnej výsledkovej listine na prvom mieste.

Ďalší deň už prebiehal v obvyklom duchu tejto súťaže. Ráno o 7,00 sme dostali denný rozpis a vyrazili na cestu. Etapa medzi marockými mestami Zagora a Tata bola však už minulý rok nočnou morou veľkej časti štartovného poľa. Niekoľko sto kilometrov jazdy kamenistým údolím dávalo poriadne zabrať hlavne technike. Keďže však aj v týchto končinách ide vývoj dopredu, stavbári nám pomohli a od minulého roka vybudovali – aspoň prvých sto kilometrov – spevnenú cestu. A opäť, aby sme to nemali také ľahké naše úlohy nás ešte aj tento deň zaviedli do hôr a organizátor nám ten kus spevnenej cesty vynahradil náročným, ale krásnym horským priesmykom. Aj tak sa nám podarilo túto etapu zvládnuť o pár hodín skôr ako minulý rok a svoje priebežne prvé miesto sme si udržali.

V tejto časti rally sa v minulosti súťaž dostávala na asfaltovú cestu po pobreží. Tento rok však podľa sľubov bude asfaltových etáp minimum a nasledujúci deň bol toho dôkazom. Naša trasa sa otočila k púštnemu mestečku Smara, ktoré sa nachádza na hraniciach Západnej Sahary. Úlohy ani tento deň neboli pre nás mimoriadne náročné a na tempo tohtoročnej rally sme si už pomaly zvykli. Už nemáme čas sa v priebehu súťaže kochať prírodou a miestnym prostredím. Už neexistuje možnosť urobiť si zopár fotografií, alebo nebodaj spraviť si krátku prestávku na oddych. Každé zaváhanie je strata času, ktorá môže ohroziť náš príjazd do cieľa etapy v predpísanom limite. Ďalšie úlohy opäť absolvujeme všetky a večer si líhame do stanu v púšti, v prostredí bývalých kulís filmu Star Wars.

Nasledujúce dva dni by sa dali zhrnúť do jedinej definície. Vysoká rýchlosť a nuda. Keďže jazda Západnou Saharou k mauretánskym hraniciam je vďaka zamínovaným územiam možná len po jednej jedinej ceste, nič mimoriadne pre nás organizátor pripraviť nemohol. Všetky kontrolné body sú blízko cesty, a tak nám jazdu spríjemnil nestihnuteľnými limitmi. Prvý deň sa nám aj na úkor porušovania rýchlostných limitov krajine limit stihnúť nepodarilo. Útechou nám bolo, že sa to však nepodarilo nikomu. Vo výsledkovej listine je naša posádka zatiaľ stále na prvom mieste. Miesta za nami sa každým dňom menia, ale náš bodový náskok oproti druhému miestu pomaly narastá.

Blížime sa k polovici súťaže. Tá je na území obávanej Mauretánie. Prvou veľkou nepríjemnosťou je prekročenie marocko – mauretánskych hraníc. Vláda prisľúbila, že sa postará o našu bezpečnosť a dokazuje to hneď pri vstupe. Kým procedúra prechodu hraníc v minulosti trvala nekonečných pár hodín, dnes sa vďaka prísnym kontrolám za pár hodín podarilo vybaviť len 5 posádok. Sedíme teda momentálne v prvom bivaku na území Mauretánie a spolu s nami sú tu len 4 autá. Ostatné stoja na hraniciach a momentálne nikto nevie, kedy sa k nám dostanú. Jediné, čo sme sa prostredníctvom vysielačiek dozvedeli je, že hodnotenie dnešnej etapy bude zrušené. Pre nás je to škoda, keďže sa nám ako jediným podarilo stihnúť všetky kontrolné body a prísť včas. Vsadili sme ako každý rok na to, že na hraniciach musíme byť prví. Náš náskok sme si mohli po tomto dni ešte viac potvrdiť. No nič to, aj to je rally.

Ak sa k nám dnes všetci dostanú, zajtra by nás mala čakať jedna z najnáročnejších etáp cez mauretánsky národný park. Je to boj s pieskom, ktorý v minulých rokoch o veľa veciach rozhodol. Veríme si v ňom hlavne vďaka našim minuloročným znalostiam tohto prostredia. Ale nebudem hovoriť dopredu, zatiaľ sme prví a neostáva nám nič iné ako sa aj naďalej snažiť túto pozíciu si udržať.

 

Juraj Ulrich